reklama

Aby sme nezabúdali

...miesto, ktoré bolo svedkom najväčšieho zločinu v dejinách, nás víta otvorenou náručou. Vchádzame do väzenského bloku Auschwitz I. v Osvienčime, cez bránu s heslom „Arbeit macht frei“ čiže „Práca oslobodzuje“. Sprievodkyňa nám už pri vstupe s iróniou v hlase hovorí, že nikto odtiaľto nikdy nebol prepustený, pretože dobre pracoval...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Ešte v Námestove, pri nastupovaní do autobusu som začul reči nejakých prváčok:

"Načo sa tam vôbec trepeme? Mohli sme ísť radšej do Krakowa, nakúpila by som si dáke oblečenie, šminky..."

"Tak je to Osvienčim, chápeš" chabo jej oponuje druhá.

"No a? A čo, veď vieme čo sa tam dialo. Je to smutne, fajn, ale aj tak.Treba mi dáku novú sukňu, rúž... Vieš, ako tam minule Maja fajnenakúpila?"

Zvyšok rozhovoru v štýle výpočtu Majiných nákupov,nákupov všeobecne a dobrých poľských cien už nepočúvam. Jej názor mipríde mierne primitívny, no ak by mi priamo položila túto otázku, tiežby som na ňu veľmi dobre nevedel odpovedať. Načo je to vlastne dobré,že tam ideme, keď o tom všetkom už aj tak vieme? To sa dozvieme, až keďbude po tom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po nedlhej ceste odslovensko-poľských hraníc prichádzame do poľského hornosliezskehomestečkaOsvienčim, asi 40 km západne od Krakova. Napriek tomu, že tu dnesžijú ľudia, pôsobí pochmúrnym dojmom. Či je to tak naozaj, alebo nám totak pripadá už len kvôli tomu, že vieme, čo sa tu dialo, to nedokážempovedať. No cestou k bloku Auschwitz I obchádzamemnoho opustených domov s vytlčenými oknami, prázdnych tovární a celkovýdojem dotvára zatiahnuté a sychravé počasie.

Zaparkujeme na parkoviskublízko múzea zriadeného v celom pozostalom komplexe Auschwitz I.Prejdemevstupnou budovou a nachádzame sa vnútri. Po našej ľavici sú továrne,kdeväzni dennodenne ťažko pracovali pre vec Tretej ríše. Po pravici satýčia tehlové budovy, v ktorých žili. Do obytnej časti komplexuvchádzame čiernou železnou bránou, so smutne známym nemeckým nápisom„ARBEIT MACHT FREI“ čiže „PRÁCAOSLOBODZUJE“. Ako sa dozvieme, aj ten bol jedným z mnohýchprostriedkov, ktorými nacistihrali svoju psychologickú hru. Poľská sprievodkyňa pri vstupe ironicky poznamená, že niktoodtiaľto nikdy nebol prepustený, pretože dobre pracoval...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naša cesta bežným dňom väzňa v koncentracionslágri Osvienčim sa práve začína.

Najprv to boli kasárne poľskej armády. Po jej porazení sa zapáčiliNemcom. Pre ich zvrátené plány boli ideálne. Vo vnútrozemí, dosť ďalekozvedavých očí... A hlavne tu bola železnica.

Spočiatku tu trpeli iba samotní Poliaci. Tých nemali radi ani Nemci aniRusi, obe strany sa na nich vyvršovali. Poľská elita bola väznená,mučená a vyvražďovaná práve tu. Neskôr sa tábor začal rozrastať,priberať na dôležitosti. K Poliakom pribudli ruskí zajatci. Tí, skôrnež všetci zomreli, postavili ďalšie budovy, a k starým pristaviliposchodia. Tábor bol pripravený na príchod židov. Stoviek, tisícov,státisícov... Presné číslo ťažko odhadnúť, no muselo byť závratné. Ztoho, čo sa zachovalo vieme, že Nemci si robili zvrátene presné záznamya štatistiky. Meno, vek, pôvodná adresa, výška, váha, fotografia spredua z profilu. Ku každému väzňovi, ktorý kedy prekročil prah tábora. Noku koncu vojny robili všetko pre zahladenie stôp, a tak sa námnezachovalo veľa. No i tak dosť na to, aby sme si o obludnosti tohtosystému dokázali dnes spraviť obraz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovorí sa, že v koncentračných táboroch sa k ľuďom správali ako kuzveri. Nie je to pravda. Zvieratá hospodár opatruje, dáva im jesť,stará sa o ne. Väzni v tábore boli cielene mučení, a to nielen fyzicky,ale i psychicky.

Hneď prvou skúškou bol samotný transport do tábora. Mohol trvať dni,a celý ten čas boli väzni natlačení vo vagónoch pre dobytok, bez jedlaa bez vody, spolu s telami tých, ktorí už vo vlaku podľahli.

Ihneď po tom, čo vystúpili, boli podrobení prvej selekcii. Takzvaný"Lekár" SS mal za úlohu iba ukazovať palcom na ľavo či na pravo. Jednastrana práce schopní, druhá práce neschopní. Jedna skupina znamenalasmrť, druhá život. Ťažko povedať, čo bolo horšie. Práce neschopný bolkaždý starý, slabý, každé dieťa, tehotná žena, či postihnutý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tí, čo prežili túto čistku, boli za surového bitia a nemeckéhokomandovania (ktorému často ani nerozumeli) zoblečení, osprchovanívodou, ktorá bola zásadne ľadová, alebo doslova vriaca, a uvrhnutí dopekla na zemi. V stovkách sa tlačili v tehlových budovách. každé ránonastúpení kráčali do práce. Do kroku im hrala pri bráne nastúpenákapela zložená z iných väzňov a pri bráne stáli traja SSáci. Ktokoľveknekráčal rezko v pochode, bol označený za práce neschopného. Čo vždyznamenalo jediné.

Pri návrate z práce, pri západe slnka, keď sa väzni vyčerpaní azmorení ledva vliekli, však boli podmienky rovnaké. Buď rezký pochod,alebo...

Ak som spomínal nacistickú psycholigickú hru, jedným z jej prvkovbolo písanie pohľadníc. V nich väzni opisovali svoj život v tábore akokrásny a pohodový. Nacisti chceli, aby si svet myslel, že to tak je.Aby si aj ostatní židia mysleli, že to tak je a nekládli ďalej odpor.No keď si známi či príbuzní čítali pohľadnice od svojich priateľov ztábora, tí už boli mŕtvi.

Kapitolou samou o sebe je ostraha v Osvienčime. Zdá sa neuveriteľné, žesa vôbec niekomu kedy podarilo ujsť. Celý tábor bol obohnanýdvojmerovým betónovým múrom a dvojitým plotom z ostnatého drôtu, ktorýbol neustále pod prúdom.

Ktokoľvek z väzňov vstúpil do "zóny smrti", čiže sa len priblížil kplotu, bol ihneď zastrelený. Akýkoľvek pokus o útek bol trestanýsmrťou. A za pokus o útek sa považovalo čo i len otvorenie okna vbudove. Pritom počas leta tam musela byť neznesiteľná horúčava.

Po útekoch vždy zavládol v tábore teror ešte väčší, než inokedy. Pojednom z vydarených útekov museli všetci väzni stáť v pozore, nastúpenína nádvorí, celých 42 hodín. Nemohli sa ani pohnúť, či už pre únavu,alebo fyzilogickú potrebu. Inak boli zastrelení. Po inom, keď sapodarilo ujsť dvom väzňom z päťčlennej pracovnej skupiny, zvyšných nanádvorí obesili.

Auschwitz bol táborom smrti. tu sa vyvinuli najstrašnejšie spôsobymučenia a zabíjania. Celý pôsobí dojmom dokonalého stroja, požieračkyľudí. Prechádzali sme z budovy do budovy a boli sme zdesení obludnosťoua rozsahom zla, ktoré sme mali pred sebou. Preto sme sem išli, až semsi to celé človek skutočne uvedomí.

Osobné veci všetkých väzňov boli uchovávané v skladoch Canada I aCanada II. To, čo Nemci nestihli pred útekom zničiť, teraz leží zasklom vitrín. Haldy topánok, zubných kefiek, kopa okuliarov, ženskýchvlasov, ktoré zapletali do látky na uniformy, kufre...

Keď sa na to človek pozerá, mráz mu neschádza z chrbta. Fotografiena stenách, celá chodby sú nimi pokryté. Fotografie mužov, žien, detí.Pod každou dátum príchodu do tábora a dátum smrti. Rozdiel je priemerne1-2 týždne.

Ľudia zomierali v dôsledku zranení z bitiek, na choroby, ktoré sa tuveľmi rýchlo šírili a proti ktorým väznitelia nikdy nič nespravili, noväčšina bola proste zabitá.

Zo začiatku boli väzni popravovaní na nádvorí medzi blokmi 10 a 11.Okná na nádvorie boli zamurované a zadebnené. Blok 10 bol"karanténnym", alebo tiež nemocničným blokom. Tu smutne známy DoktorMengele robil svoje experimenty s ľuďmi a hlavne tehotnými ženami. Blok11 bol blokom smrti. Tu boli väzni, ktorí čakali na súd, tu boli súdenía s takmer 100 percentnou pravdepodobnosťou odsúdení na smrť. Nanádvorí boli drevené koly, na ktorých viseli stredovekým spôsobom tíväzni, ktorí mali byť "iba" potrestaní. Na jeho konci však bola stena,pri ktorej boli popravovaní. Strelou do zátylku.

V pivniciach bloku 11 sa nachádzajú cely najväčšieho utrpenia.Hladomorňa a cely na státie, ktoré mali 1 meter štvorcový a väzňov donich natlačili na celú noc po štyroch. Tu bol vykonaný aj prvý test sCyklónom B. Ruskí vojnoví zajatci tu umierali celé dva dni.

Neskôr boli vybudované obrovské plynové komory a krematóriá. Zovšetkých sa však zachovalo iba jedno malé, provizórne, no i ten pohľadje strašný. Ľudia v plynových komorách umierali dlhých 10-20 minút, vohromných bolestiach, než skonali.

Ku koncu vojny, keď sa blížila červená armáda, do takýchto pecí SSáci hádzali deti zaživa, pretože ich nestíhali usmrcovať.

Komín krematória.

Šibenica, na ktorej bol po vojne obesený veliteľ tábora, Rudolf Hess:

Prečo sme šli do Osvienčimu? Prečo to bolo lepšie než nákupy vKrakowe? Napriek tomu, že to všetko sme v podstate už vedeli, až tu sito celé mnoho ľudí uvedomilo. A aj ďalšiu vec - ako sme na tom boli my,Slováci. Posledné miesto, ktoré sme v Auschwitz I navštívili, bol bloks expozíciou "TRAGÉDIA SLOVENSKÝCH ŽIDOV".

My Slováci sa tak akosi sami radíme medzi "tých dobrých", čo sa týkaotázok Druhej Svetovej vojny a Holokaustu. Na Slovensku sa stretávame sglorifikáciou osobností, ako bol Andrej Hlinka, s pokusmi oreštaurovanie nášho "prvého božieho prezidenta" Tisa a inýchnacistických prisluhovačov. Dokonca slovenskí politici vydali zbierkuoslavných básní na tohto človeka a na jeho klérofašistický štát. Tu, vosvienčime, pred nami stoja holé fakty. Desivé pre každého "národneuvedomelého" Slováka. Naše milé malé Slovensko bolo celkom obyčajnýmagresorom a vrahom.

K týmto fotkám je potrebný minimálny komentár:

Propaganda na Slovensku nezaháľala. Klamali o židoch, šírili o nichmienku, ako o zlodejoch a vrahoch. Neskôr ľuďom tvrdili, že žijú v"nových domovoch na východe".

Štrnásťročná Miriam Kunstlicherová. Zavraždená spolu s rodičmi a dvoma bratmi v Kremničke nemeckými vojakmi po porazení SNP.

Neologická škola v Prešove. Z 52 detí na fotografii boli len traja nežidia a len 11 prežilo Holokaust.

M.Engel, väzeň č.48540, nar. 14.1.1916 vo Varíne pri Žiline. Nafotografii v uniforme slovenskej armády. Po skončení vojenskej službybol ako civil-žid zatknutý a v r. 1944 deportovaný do KT Auschwitz. Dňa14.7.1944 sa mu podarilo utiecť, no po štyroch dňoch ho chytili auväznili v bloku č.11, kde bol popravený.

Sestry Agnes a Eva Leboviczové, narodené 13.4.1939 a 10.3.1941 v Chruste. deportované do KT Auschwitz 23.5.1944, kde zahynuli.

Keď sme z tejto budovy vyšli, mali sme v ústach jedinú otázku: Prečo? A prečo aj my?

...

Auschwitz I nemcom nestačil. Preto vznikol Auschwitz II: Burkenau(Březinka). Omnoho rozľahlejší, väčší. Práve tu boli vybudované tienajväčšie plynové komory, tu zomrelo najviac ľudí.

A=Auschvitz, B=Burkenau.

Len málo väzňov v Burkenau žilo v murovaných prístreškoch. Na istýčas tu boli postavené slušné domy, jeden pre každú rodinu. Nasťahovalido nich pár rodín a prizvali hosťov, aby sa pozreli, ako dobre sa židomžije v nových domovoch. Keď hostia odišli a informovali svet o tom, žesprávy o vraždách sú iba podvrhom a židia sa majú v nových domovochvýborne, domy boli demontované a rodiny zavraždené.

Väčšina väzňov bola ubytovaná v drevených konských stajniach, v jednejmalej posteli sa tlačili i traja. V zime bola v stajniach neuveriteľnázima, okná museli byť cez zimu otvorené a dvere z oboch strán taktiež.V lete, naopak, boli okná i dvere zatvorené. I tu väzni muselipracovať. A kto už nevládal-zomrel. Mnohí ĺudia boli tak vyčerpaní, žesa nedokázali brániť ani útokom hlodavcov. Ženám, ktoré žili vmurovaných domoch, myši cez noc často obhrýzli tvár-nos, či uši.

Čo dodať na záver?

Každý deň sa stratávame s prejavmi neonacizmu. Skupina Juden Mort nakoncertoch nás vyzýva "prestať sa s tým srať", veď "Rozpálime pece azostane len dym".

Kde sa TOTO v ľuďoch berie? Sú to vôbec ešte stále ľudia?

Najprv verejne prezentujú svoj obdiv k najodpornejším vrahom ľudstva apotom sa bránia trestu frázou "kde je sloboda prejavu". Aká slobodaprejavu? Vaši vodcovia ju predsa nemali v láske!

Čo si zaslúžia čiernoodenci z radov Slovenskej pospolitosti? Dôkazysú jasné. Dôkazy stoja, aby vydali svedectvo o hrôze, ktorú oniprezentujú. Iba sú hrdí na národ? Na aký národ? Na národ vrahov,fašistov, kolaborantov...? Nemyslite si, že ja neviem byť hrdý Slovák.No nie som hrdý na Slovenskú republiku, ktorá Tretej ríši zaplatila 200ríšskych mariek za každého žida, ktorého z jej územia odviezla. Azabila. Slovenskí žiadia boli prví, ktorí vyskúšali nacistické masovéprevádzky na smrť. Budem hrdý na to, čo naša mladá Slovenská Republikaešte len dokáže. V novej Európe, v novom svete. Kde takíto viac takýtoľudia nepatria.

Avšak čo s tým robíme? Slovenská polícia raz za čas pustí do bulvárusprávičku o tom, ako "zbalili" zberateľa historických predmetov zapropagáciu nacizmu. Pritom, chudák, iba zbiera odznaky. Lenže políciasa musí tváriť, že s tým niečo robí. Aby všetci tak rýchlo neprišli nato, že v skutočnosti nerobí. Zatiaľ čo policajti škvaria na pekáči malédecká za pokreslené peračníky, Juden Mort si pokojne vrieska orozpaľovaní pecí niekde v bratislavskom podniku. A po koncertefanúšikovia vybehnú do bratislavských ulíc zmlátiť, prípadne zabiť,nejakého cigáňa. A ak nie cigáňa, tak aspoň dlhovlasého študenta.

Kam speje naša krajina, keď na jej čele máme ľudí, ktorí píšu ódy na Tisa? Nikdy sa nepoučíme?

Dokedy sa budeme tváriť, že "my nič, my muzikanti", a tlačiť deťom dohláv alibistické výhovorky o tom, že Tiso vlastne nemal na výber?Zrejme musíme celý národ poslať do Osvienčimu, aby konečne prešielsebareflexiou, ktorou mal prejsť už dávno. Aspoň by sme tam maliposielať povinne všetkých školákov, a problém s pokreslenými lavicami aperačníkmi by bol vyriešený.

Na samý záver citát Elieho Wiesela:

"Zabudnúť znamená nechať ich znovu zomrieť"

Špeciálne poďakovanie patrí slečne Anne Janckulíkovej(Janckulikova.blog.sme.sk) za fotodokumentáciu, za fotenie vinteriéroch napriek zákazu a za súhlas s použitím jej fotografií vtomto článku. :)

Tomáš Madleňák

Tomáš Madleňák

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladý študent milujúci hudbu, filozofiu, nikam nespejúce uvažovanie a hlboké diskusie o čomkoľvek. Stratený vo svete, nepoznajúc seba samého, sa snažím prísť na pravú podstatu bytia, nájsť svoj kúsok šťastia vo vesmíre. No popri tom pochybujem, že je tá méta skutočne dosiahnuteľná bez požitia psychoaktívnych látok. No cieľ je to pekný... Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť, politika, názory..Perom cez ceruzuListy v smrekovom leseSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu